Cyklovychádzka na Biely kríž

 Foto

Miesto stretnutia : Bratislava, Červený most

Trasa: Červený most – Kačín – Malinský vrch – Malý Slavín – Bystrické – Biely kríž – Rača

Vzdialenosť: cca. 18 km

Trvanie: cca. 2:30

Prevýšenie: cca. 350 m

 Predpoveď počasia: Teplota 14 až 16 °C, oblačnosť veľmi vysoká, zrážky predbežne nízke.

 Kontakt: Mário 0908126006

Správa z cesty:

Povinný ranný pohľad z okna nás núti, aby sme sa obliekli teplejšie, lebo Kamzík je zahalený hmlou, z ktorej by teoreticky mohlo aj zapršať. Naozaj je trochu chladno. Presne o desiatej sme pod Červeným mostom, Janka s Milanom a Ivan sú už tam. Dozvedáme sa, že Janka nás prišla iba pozrieť a fujazdí naspäť, lebo kopcovitý terén jej deformuje lýtka a nerobí jej dobre na pľúca. Nevoľky sa s ňou teda lúčime a uháňame smerom na Kačín. Najdivokejším jazdcom je samozrejme Laura. Kým my chlapi ideme pekne v trojzáprahu a rozprávame sa o životne dôležitých veciach, Laura pred nami šliape do pedálov a za každou zákrutou na nás povzbudivo mrká, že nech sa neopúšťame, že už je to len kúsok.
Na Kačín prichádzame okolo trištvrte na jedenásť. Snažíme sa jesť prinesené keksíky a zalievať ich vodou z cyklistických fliaš, ale Ivan sa púšťa do rozprávania svojich zážitkov z potuliek po Karpatoch a naše prežívanie aj prežúvanie je často prerušované vyvaľovaním očí, neveriacky otvorenými ústami alebo nezastaviteľným smiechom. Ivan sa nad nami nakoniec zľutuje a prestáva chrliť jeden neuveriteľný príbeh za druhým. Zneužívame túto rečnícku pauzu a pokračujeme v jazde smerom na Druhý kameňolom. Zmenili sme pôvodnú trasu, pretože lesné cesty by mohli byť zablatené a vodnaté.
Cesta pokračuje okolo Červeného kríža, kde nás Milan fotí priamo v nebezpečnej zákrute a sám ostáva opustený na samom konci peletónu. Nasadzuje však tajné rezervy a o malú chvíľu nás dobieha a dokonca predbieha! Naozaj nevídaný výkon. Zaslúžil by si zaň Čestný paroh Mladého srnca, ale nechajme sa radšej prekvapiť.
Po štyroch strmých stúpaniach, z ktorých každé vyzeralo ako posledné, sa nakoniec vynárame na turistickej križovatke Biely kríž. Kopec je obsypaný cyklistami, sú rozložení na celej lúke. Ležia, jedia, pijú kofolu, odpočívajú…Pridávame sa k nim, dávame si ľahký nedeľný obed a zapíjame ho kofolou (Ivanovu vineu taktne premlčím, pretože ma podplatil salámovým chlebom s uhorkou, mňam). Ešte spoločná fotka pod turistickým rozdeľovníkom a lúčime sa s Ivanom pretekárom, ktorý nám vzápätí mizne pod kopcom.
Cesta späť je mimoriadne oddychová, skoro stále klesáme a tak našou hlavnou starosťou ostáva obdivovanie prírody a príjemný rozhovor. Okolo druhej sme na Patrónke, ešte hodinka nás delí od domu. S Milanom sa lúčime pod Prístavným mostom. Počasie sa nakoniec mimoriadne vydarilo a vydaril sa aj výlet. Ďakujem za účasť aj za výkon, ktorý sme spolu podali.

Čestný paroh Mladého srnca: Ivanovi. Cestou sme síce miestami zavoňali zápach spáleného titánu, ale vyšiel s nami na Biely kríž aj napriek umelému kĺbu. Prilbu dolu.

Foto