Výlet okolo Devínskej Kobyly

 Foto

Miesto stretnutia : Bratislava Dúbravka, aut. zast. Žatevná

Trasa: Dúbravka kostol – Dúbravská hlavica – Úzky les – Devínska Kobyla rázc. – Bočná cesta – Dúbravská hlavica – Dúbravka kostol

Vzdialenosť: cca. 8,6 km

Trvanie: cca. 2:30 h

Predpoveď počasia: Veľmi oblačno, teplota 4 až 14 °C, úhrn zrážok 0,6 mm.

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Výlet je zameraný na obzeranie jarnej kveteny.

Účastníci: Mišo, Janka, Miška, Janko, Rišo, Žaneta, Jožko, Magda, Vierka, Tomáš, Zuzka, Ivan, Jarka, Laura, Mário + traja psi (Audrey, Monti a Lassie)

Správa z cesty:

Je krásny deň, slnečno, veľmi teplo. Zimné vetrovky sa už osamelo hompáľajú v skrini, vybiehame do terénu v mikinách a v šiltovkách. Na zastávke Žatevná v Dúbravke sa nás postupne schádza riadna družina, ledva sa pomestíme do úvodnej fotky. Hlavne psiská sú mimoriadne neposedné. Audrey naháňa Lassie, Monti Audrey a Montiho chudáka nikto, ale on je ešte moc mladý, on to rozchodí.
Sebavedomo vyrážame po zelenej značke smerom na Dúbravskú hlavicu. O 100 metrov ďalej sa pri vysokom betónovom plote za dreveným kostolíkom, z ktorého histórie nevie nikto nič povedať (ani organizátor!!!), nakoniec vzdáme ďalšieho postupu týmto smerom a vraciame sa do východiskového bodu. Na čelo sa postaví známa horská vodkyňa Laura.
Sebavedomo vyrážame po žltej značke smerom na Dúbravskú hlavicu. Áno, sme správne, tento raz nás už nič nezastaví! Aj keď…Obehla nás iná skupina a za športovým hotelom si to strihla do kopca a do húštin. Monti to tiež pokladá za dobrý nápad a tvrdohlavo sa odmieta vrátiť. Pokračujeme ďalej po žltej, o pár minút sa z lesa po pravici vynára skupina, ktorá nás predtým predbehla. To sú asi nejakí miestni, myslíme si statočne.
Prechádzame okolo hotela Ahoj a cestou obdivujeme početné mraveniská alebo skôr zhluky mravcov rozosiate po úbočí. Ja osobne som nikdy nič podobné nevidel. Vyzerá to ako sťahovanie národov, teda, určite by som si nechcel v týchto miestach poležať pár minút v tráve.
Na Dúbravskej hlavici sa chvíľu čakáme, potom pokračujeme po žltej smerom k Úzkemu lesu. Vzduch je voňavý, cestu lemujú rozkvitnuté pečeňovníky a slnko poctivo hreje.
Pri studničke si dáme prestávku na malé občerstvenie. Janko, ktorý sa dovtedy hrdo niesol na tatovom chrbte, sa pod dozorom dedka Ivana púšťa do prieskumu po vlastných. Chalanisko rastie ako z vody, mesiac dozadu ešte pri každom druhom kroku padal buď na hubu alebo na zadok a teraz si vykračuje ako regrút. Audrey sa Montimu ponúka, že mu na chvíľku postráži hračku, a za päť minúť ju má rozkúsanú na padrť. Monti smutno kuká, ale on je ešte moc mladý, on to rozchodí (práve mu vypadávajú mliečne zuby, tak je navyše trošku štrbavý).
Meníme trasu cesty, neschádzame po žltej k Úzkemu lesu, ale pokračujeme po širokej dvojkoľajovej ceste smerom na Devínsku Novú Ves. Červená značka nás o pár minút nasmeruje na Devínsku Kobylu, poslúchneme teda a vyštveráme sa až hore. Za odmenu máme pred sebou krásny čistý výhľad na Dunaj, na most do Marcheggu, na Hainburg…Obedujeme, debatujeme, fotíme sa. Nie sme sami, koho pekné počasie vyhnalo do prírody, sú tu ďalšie skupiny turistov, cyklistov aj psíčkárov. Tomáš prezentuje syr z mongolských kráv, ktorý síce vyzerá ako hen z Liptova, ale určite je z Ázie, keď je taký dobrý.
Posledný úsek cesty máme z kopca. Niekto zhora sa asi dozvedel, že ideme obzerať jarnú kvetenu, a preto nám pod nohy rozprestrel koberce snežienok. Sú všade. Magda si dokonca musí dať dolu slnečné okuliare, aby o tú nádheru neprišla. Zdá sa, že chlapi nakoniec predsa dávajú pred snežienkami prednosť športu a v lesnej telocvični okupujú jeden po druhom všetko náradie, ktoré tam nejaký nadšenec nachystal. Je tam hrazda aj bradlá. Tomášovi je hrazda upevnená medzi dvomi stromami moc nízko, musí ešte chvíľku počkať, kým stromy povyrastú. Aha, na bradlách cvičí Laura, darmo, je to bojovník.
Poslednú etapu ideme bez zastávky. Pri autách sa radostne lúčime a tešíme sa na ďalšie výlety. Miška, ale však neplač, vystrúhame ti nové šípy, naozaj…

Čestný paroh Mladého srnca: Žanete ako prvoúčastníčke a hrdinskej horskej lezkyni a Magde za chrabrý výstup na Devínsku Kobylu. Zaslúžil by si aj Mišo za to, že absolvoval takmer celú cestu s Jankom na chrbte, ale on je ešte moc mladý, on to rozchodí.

Foto